Mikroplasty v pitnej vode: aké filtre ich skutočne odstránia?

Mikroplasty sa dnes bežne nachádzajú v pitnej aj balenej vode, ich množstvo však možno vhodnou filtráciou výrazne znížiť. Nie všetky filtre sú však rovnako účinné. V článku sa dozviete, ktoré technológie skutočne fungujú, aké majú výhody a nevýhody a podľa čoho vybrať filter, ktorý ochráni vaše zdravie bez toho, aby zbytočne zaťažoval rozvody.

Čo sú mikroplasty a ako sa dostávajú do pitnej vody?

Mikroplasty sú drobné plastové častice s veľkosťou od 1 μm do 5 mm. Menšie častice pod 1 μm sa často označujú ako nanoplasty. Žiaľ, dnes sa už nachádzajú prakticky všade – v oceánoch, na vrcholkoch hôr, v pôde, potravinách, vzduchu, pitnej vode, dokonca aj priamo v ľudskom tele.

Do pitnej vody sa mikroplasty dostávajú najmä rozkladom plastového odpadu v životnom prostredí, ako sú napríklad PET fľaše alebo plastové obaly. Ďalej sa môžu do vody dostať počas prania syntetických materiálov, ktoré uvoľňujú drobné vlákna. V minulosti boli dokonca bežnou zložkou niektorých kozmetických a čistiacich prípravkov, ich výroba na tieto účely je však dnes v EÚ postupne obmedzovaná.

A ako je možné, že sú mikroplasty aj vo vode z vodovodu? Bežné čistiarne odpadových vôd dokážu zachytiť väčšie kusy plastu, avšak obrovské množstvo drobných mikroplastov čistiarňou prejde a putuje ďalej do riek a nádrží, ktoré slúžia ako zdroj pitnej vody.

Mikroplasty sú dnes všade

Je teda lepšia konzumácia balenej vody?

Nie, riešením žiaľ nie je ani konzumácia balenej vody. Tá totiž obsahuje mikroplasty uvoľnené z fľaše, v ktorej je skladovaná, a to dokonca v oveľa vyššom množstve než voda z vodovodu. Vedci z Columbia University a Rutgers University v USA vykonali podrobný výskum, v ktorom analyzovali vzorky balenej vody. Zistili, že priemerný liter balenej vody obsahuje približne 240-tisíc častíc mikroplastov a nanoplastov.

Sú mikroplasty v pitnej vode zdraviu nebezpečné?

Existuje čoraz viac dôkazov, že mikroplasty môžu predstavovať zdravotné riziko. Presné dopady dlhodobej expozície na človeka sú však stále predmetom intenzívneho výskumu.

S istotou však vieme, že mikroplasty na seba viažu toxické látky, ako sú pesticídy, organické znečisťujúce látky a ťažké kovy. Po požití mikroplastov môžu mať tieto látky negatívne následky na zdravie ľudí aj zvierat. Mikroplasty môžu navyše bunkám spôsobovať oxidačný stres, čo je forma bunkovej toxicity, ktorá je rizikovým faktorom vzniku niektorých chronických ochorení.

Z výskumu v Hydrologickom ústave AV ČR, ktorý sa zameral na výskyt mikroplastov v rôznych vodárenských zdrojoch a vo filtrovanej pitnej vode, vyplynulo, že:

• Mikroplasty boli prítomné vo všetkých analyzovaných vzorkách, a to v koncentráciách od niekoľkých desiatok po niekoľko málo tisíc na liter surovej vody a v jednotkách až stovkách častíc na liter upravenej (pitnej) vody.

• Pokles mikroplastov medzi surovou a upravenou vodou dosahoval 70 – 88 %. Drvivú väčšinu, až 95 %, tvorili mikroplasty menšie než 10 µm.

• V materiálovom zložení dominovali bežne používané plasty ako PET (polyetyléntereftalát), PP (polypropylén) a PE (polyetylén), ale aj acetát celulózy (CA) alebo polyvinylchlorid (PVC).

Aj z tohto dôvodu EÚ prijala smernicu, ktorá vôbec po prvýkrát zavádza rámec na sledovanie mikroplastov v pitnej vode. Smernica zatiaľ nestanovuje žiadny záväzný hygienický limit, ale vyžaduje ich zaradenie na tzv. zoznam sledovaných látok.

Aké vodné filtre mikroplasty skutočne odstránia?

Zatiaľ čo konzumácia balenej vody môže paradoxne príjem mikroplastov zvýšiť, filtrovať pitnú vodu má zmysel. Akú technológiu však zvoliť? Najvhodnejšia je mechanická alebo membránová filtrácia, ktorá zachytí nežiaduce častice, čiastočne pomôže aj uhlíkový filter. Iné spôsoby úpravy vody sú na mikroplasty neúčinné.

Membránové filtre na vodu sa líšia veľkosťou pórov, mechanické zase jemnosťou sita. V oboch prípadoch sa tento parameter uvádza v jednotkách μm (mikrometer) a určuje, aké veľké častice je vodný filter schopný zachytiť.

Treba si však dať pozor, pri pitnej vode neplatí, že čím menšie póry, tým kvalitnejšia filtrácia – extrémne malé póry síce zachytia aj najmenšie nanoplasty vo vode, ale zároveň z pitnej vody odstránia aj životne dôležité minerály. Typickým príkladom takého filtra je reverzná osmóza vody – takto upravená voda sa svojím zložením výrazne líši od pitnej vody a paradoxne môže konzumentom spôsobovať zdravotné problémy.

Tabuľka: Porovnanie technológií filtrácie pitnej vody.

Ktoré vodné filtre sú na mikroplasty neúčinné a prečo?

Okolo filtrácie pitnej vody koluje množstvo mýtov, ktoré často šíria samotní predajcovia, a preto sme pre vás spísali aj zoznam filtrov, ktoré mikroplasty z vody neodstránia.

Pomôže na mikroplasty džbánový filter?

Len obmedzene. Nádobové filtre zvyčajne fungujú na princípe uhlíkovej filtrácie, ktorá zachytáva rozpustené škodlivé látky a na mechanické znečistenie má malý účinok. Existujú aj špeciálne džbánové filtre s membránou, tie však zvyčajne nemajú dostatočne malé póry a najmenšie častice nezachytia. Filtračné nádoby sú navyše často vyrobené z plastu, a teda môžu do vody uvoľňovať ďalšie mikroplastové častice.

Filtračné kanvice preto slúžia primárne na odstránenie chlóru a zlepšenie chuti a vône vody, nie na odstránenie mikroplastov.

Filtračná kanvica zlepší chuť a vôňu vody, s mikroplastmi si však neporadí

Odstráni var alebo UV lampa mikroplasty?

Nie. Var a UV lampa sú metódy dezinfekcie vody, ktoré odstránia škodlivé mikroorganizmy, vírusy a baktérie. Na mechanické znečistenie sú úplne neúčinné. Naopak, vysoké teploty môžu spôsobiť, že sa z niektorých plastov uvoľní viac škodlivých chemických látok.

Stačí aktívne uhlie?

Čiastočne. Vodný filter s aktívnym uhlím fyzicky zachytáva mikroplasty priľnutím na svoj extrémne pórovitý povrch, teda skôr náhodne. Na bezpečné odstránenie mikroplastov je vhodné ho kombinovať s membránovou filtráciou.

Aký filter na mikroplasty odporúčame do domácnosti?

Ak chcete mať istotu čistej vody bez mikroplastov a ďalšieho mechanického znečistenia, odporúčame dvojstupňovú filtráciu:

1. Predfilter so sitom 20 μm až 100 μm, ktorý je nainštalovaný na vstupe. Zachytí väčšie nečistoty a chráni tak rozvody vody aj následný kohútikový filter. Jemnejší filter na vodu pre celý dom nie je vhodný, pretože by mohol spôsobovať tlakové straty v rozvodoch a vyžadoval by častú údržbu.

2. Kohútikový filter s vložkou 0,1 μm až 1 μm, ktorý nainštalujete pod drez. Týmto spôsobom vyčistíte vodu určenú na pitie a varenie aj od tých najmenších častíc, pričom nezaťažujete celé domové rozvody.

Ako predfilter sa osvedčil napríklad bezolovnatý odkaľovací filter Honeywell F76S-LF na vodu zo studne. Filtračná vložka 20 µm zachytí piesok, jemné sedimenty, úlomky hrdze aj častice plastov. Filter disponuje spätným preplachom, ktorý umožňuje rýchle a efektívne čistenie sita bez nutnosti prerušiť dodávku vody počas údržby.

Ak je však vaša voda výraznejšie znečistená, odporúčame na vstupe nainštalovať hrubší filter, aby sa zbytočne často nezanášał a neznižoval tlak v rozvodoch. Riešením môže byť domáca filtračná stanica Honeywell HS10S-LF so 100 µm filtračnou vložkou.

Pred výberom konkrétneho filtra našim zákazníkom vždy odporúčame dať si vypracovať nezávislý laboratórny rozbor vody. Len tak zistíte, s akými druhmi nečistôt by si mal filter poradiť. Žiadny filter na vodu totiž nie je univerzálny ani najlepší a systém na úpravu a čistenie vody v domácnosti by mal byť vždy navrhnutý na mieru.

Domáca filtračná stanica Honeywell

Ako domáci filter na vodu udržiavať a kedy vymeniť vložku?

Žiadny filter sa nezaobíde bez dôkladnej a pravidelnej údržby. Postup sa líši podľa toho, či ide o mechanický alebo uhlíkový filter. Nižšie opisujeme všeobecné kroky údržby, vždy sa však riaďte pokynmi výrobcu.

Údržba mechanického filtra na vodu krok za krokom

Mechanický filter obsahuje sito, ktoré zachytáva pevné častice vo vode. Tieto nečistoty sa v site postupne hromadia. Ak ich neodstránite, prietok sa začne znižovať a postupne môže dôjsť až k úplnému upchatiu.

Interval údržby je individuálny, všeobecne však platí, že čím jemnejší filter, tým častejšia údržba a čistenie by malo prebiehať minimálne raz za pol roka. Ak však pozorujete známky zanesenia, najmä znížený prietok, filter vyčistite ihneď.

1. Uzavrite ventily pred filtrom a za filtrom.

2. Opatrne vyberte sitko z filtra a opláchnite ho pod tečúcou vodou. Nepoužívajte pritom kefy, hubky ani handričky.

3. Vráťte sitko do filtra a otvorte ventily.

Niektoré mechanické filtre disponujú spätným alebo automatickým preplachom, ktorý údržbu uľahčuje.

Údržba uhlíkového filtra krok za krokom

Uhlíková vložka má obmedzenú životnosť približne 6 mesiacov. Potom už nie je schopná zachytávať ďalšie nečistoty. Filtračnú vložku vymieňajte v intervaloch určených výrobcom, prípadne skôr, ak pozorujete zhoršenú kvalitu vody.

Hľadáte účinnú filtráciu pitnej vody? Obráťte sa na našich odborníkov, ktorí vám navrhnú systém presne na mieru: poptavky@bola.cz, 311 257 435.

Často kladené otázky o mikroplastoch vo vode

Odstráni reverzná osmóza mikroplasty z vody?

Áno. Reverzná osmóza patrí medzi najúčinnejšie technológie na odstránenie mikroplastov aj nanoplastov. Zároveň však z vody odstraňuje aj väčšinu minerálnych látok, a preto nie je vhodným riešením pre domácnosti.

Je voda z vodovodu horšia než balená, pokiaľ ide o mikroplasty?

Nie. Podľa doterajších štúdií obsahuje balená voda spravidla viac mikroplastov než voda z vodovodu, pretože častice sa môžu uvoľňovať z plastovej fľaše aj uzáveru. Ak je kvalita vody z vodovodu vyhovujúca, býva z hľadiska mikroplastov lepšou voľbou.

Pomôže džbánový filter s mikroplastmi?

Len obmedzene. Bežné filtračné kanvice sú určené predovšetkým na zlepšenie chuti vody a odstránenie chlóru alebo niektorých rozpustených látok. Na zachytenie jemných mikroplastov a nanoplastov vo vode zvyčajne nie sú dostatočne účinné.

Ako spoznám, že je filter skutočne účinný na mikroplasty?

Sledujte predovšetkým typ filtrácie a veľkosť pórov alebo jemnosť filtrácie uvedenú výrobcom. Na zachytenie mikroplastov sú vhodné mechanické alebo membránové filtre s jemnosťou približne 0,1 až 1 µm. Výhodou je aj to, ak výrobca doloží účinnosť filtra výsledkami nezávislých laboratórnych testov.

Musím mať na studničnú vodu iný filter než na vodu z vodovodu?

Často áno. Studničná voda môže obsahovať vyššie množstvo sedimentov, železa, mangánu alebo mikroorganizmov, preto býva potrebná iná kombinácia filtrov než pri vode z verejného vodovodu. Vhodné riešenie by malo vždy vychádzať z laboratórneho rozboru konkrétneho zdroja vody.